K prvej časti názvu dnešného príspevku:
Myslím si o sebe (možno naivne), že som tolerantná. Chápavá. Milá. Nápomocná. Empatická.
Ale jedno nechápem.
Prečo niekomu tzv. "smrdí žrádlo".
Prečo, ked´si kolegyňa donesie v menu boxe smažený karfiól s novými zemiačkmi s pažítkou mňam mňam, po tom, ako jedlo dopapá, pootvára všetky okná dokorán (aj v zime, podotýkam) a s ospravedlňujúcim úškrnom nám hovorí, ako ju to hrozne mrzí, že nám zasmradila kancl.
Fuj, smrdí tu cibuľa, cesnak, kapusta, kel, zemiaky, ryža, kura, všetko im smrdí. A tak vetrajú a ospravedlňujú sa, krčia nosíky, krútia hlavou a stále dokola vravia FUJ, smrdí tu žrádlo, ach bóže, daj mi silu.
K druhej časti názvu aneb čo robím cez víkend:
Kolegyňa je údajne hyperaktívna a nemôže cez víkend len tak sedieť doma, bez toho aby niečo urobila (asi ju niekdy nenapadlo, že môže napr... čo ja viem? Vyliezť z baráku na prechádzku??).
A tak buzeruje deti.
Svoje, cudzie, hocjaké.
A upratuje!!! Ale veľa veľa veľa.
Lebo deti nastriekali na dlážku vodu (viete koľko tam je potom baktérií???!).
A potom boli deti von a keď sa vrátili, utreli si zle umyté ruky (pretože už nesmeli cákať na zem, tak sa s umývaním krotili) do jej TYRKYSOVÉHO UTERÁKU NA TVÁR!!!
Chápete? Do je krásne vypraného nového voňavého uteráčika.
Tak im to musela tým deťom ísť hneď povedať.
Čo ak by sa to stalo zas? Lepšie je takéto veci povedať deťom hneď.
A samozrejme okamžite potom všetko vyprať zase.
A chudera kolegyňa potom musí celý víkend upratovať a prať, vytierať dlážky, utierať vodu z rôznych miest
a sledovať, či si niekto neutrel do jej uteráka nesprávny orgán.
(A že by som jej to priala teda...)
I don´l like mondays.
Žádné komentáře:
Okomentovat