neděle 19. února 2012

MANUÁL: Ako cestovať MHD

1. krok
V prvom rade musíme myslieť na to, že je dôležité sa dostať tam, kam chceme, čo najskôr, to znamená - nedívať sa dokola, myslieť na svoje ciele, ísť cez mŕtvoly, čo tam po mamičkách s kočíkmi, či blbých dôchodcoch, majú byť o tomto čase aj tak doma, len zbytočne zavadzajú, duchny jedny...
ABSOLÚTNE nepripúšťame, žeby po naozaj narvanej električke/autobuse/trolejbuse/šaline mohlo prísť poloprázdne vozidlo, ako nás dopravné podniky na letákoch veselo upzororňujú - je to iba urban legend, mýtus.
Musíme sa proste dostať okamžite do toho prvého prepravného prostriedku, ktorý príde a to i násilím.
S týmto postojom (viď riadky vyššie) sa stávame kandidátom na skutočne ostrieľaného cestujúceho a toho vyvoleného k používaniu prostriedkov MHD.

2. krok - Nastupovanie
Nastupujeme v zásade so sklopeným zrakom, aby sme nič a nikoho nevideli. Je nám jedno, či nejakí cestujúci ešte vystupujú, chceme si predsa uchytiť dobré miesto a preto nesmieme brať na nikoho ohľady. Mračíme sa, prípadne sa tvárime, akoby nám niekto ublížil. Krútime hlavou, keď sa zo šaliny pomaly sunie nejaká opaličkovaná duchna s taškami, ktorá tam o tomto čase nemá čo robiť a vôbec, má byť doma alebo v nejakom hypermarkete checkovať ceny rožkov. Krista boha, ja mám na práci NAOZAJ dôležité veci!

3.  krok - Uf a sme dnu
Keď sa nám konenče (pánboh zaplať) podarí nastúpiť, nezabúdame na to, aby sme ostali stáť pri dverách tak, aby už nikto ďalší nastúpiť nemohol, prípadne mohol, ale len čiastočne. To, že sú hlboko v útrobách šaliny voľné sedačky samozrejme zaregistrujeme, ale nebudeme predsa trapní a nebudeme si sadať, keď je tam tak plno. Máme v sebe trošku slušnosti. Aj tak by nás nejaký nasraný dôchodca po chvili vyhodil, nestojí nám to za to. Na chrbte máme horolezecký batoh s objemom minimálne 20 litrov a tento si NESKLADÁME. Ostatným tak ukazujeme svoju nezávislosť. Keďže sa do vozidla podarilo natlačiť ďalším osobám, naše obľúbené miesto pri dverách je náhle ohrozené a my sme nútení sa posunúť. Stojíme nad prázdnym sedadlom a zarputile si naň nesadáme. Zakrývame ho telom a objemným batohom, tak aby si ho náhodou nevšimla tá babča, čo práve nastúpila, prípadne to dievča s knižkou v ruke, lebo to by sme museli trošku uhnúť a to už by bolo na jedno ráno predsa len príliš veľa námahy a priznajme si to, i dobrých skutkov naraz.
Samozrejme to netrvá dlho a nejaký pridrzlý odvážlivec si povšimne voľného miesta a my ho musíme pustiť. Krútime hlavou a sme naozaj nahnevaní, pretože je to relatívne mladý človek a vôbec nemyslí na babičky.

Zaujíma nás IBA zastávka, na ktorej budeme vystupovať my, to, že chce niekto vystúpiť na nejakej skôr, je samozrejme jeho problém a nie je naša povinnosť sledovať, či sa niekto nesnaží pretlačit pomedzi nás a prípadne ďalšie osoby, ku dverám.
Navyše, ak aj táto vystúpeniachtivá osoba niečo hovorí ("s dovolením" alebo "prepáčte" alebo "JA CHCEM VYSTÚPIŤ, PUSTITE MA!!!"), nepočujeme, pretože máme za a) v ušiach sluchátka, za b) myslíme na nejaké dôležité veci a nevnímame okolie.

4. krok - Vystupovanie
Keď konečne príde naša vysnená zastávka, máme dve možnosti. Môžeme sa začať na výstup pripravovať už 10 minút pred zastavením vozidla a to tým spôsobom, že sa už pre istotu sunieme k dverám, trebárs aj predbiehajúc tých, čo chcú vystúpiť tiež, pretože kto prv príde ten prv melie, že. Alebo si to necháme na poslednú chvíľu, lebo máme radi adrenalín, takže sa začneme hýbať až vtedy, kedy sa už dvere pomaly zatvárajú a my vyskakujeme z idúceho vozidla. Cítime sa romanticky.
Čo na tom, že po nás zostalo pár modrín a rozbitých nosov (batoh).
Hlavné je, že sme to opäť zvládli.

Sme so sebou spokojní, kráčame po chodníku s úsmevom na tvári (po ľavej strane, tak je to správne) a tešíme sa do školy/práce/, kde dnes zase bude nuda ale aspoň človek za to dostane nejaké peniaze, alebo aspoň titul.

sobota 4. února 2012

SOM V TOM

Nie som naozaj v tom, nie som tehuľa (vďaka bohu), ale normálne sa mi stalo, že som reagovala na fotku dieťaťa inak ako poker-faceom.

Vyzeralo, resp. znelo to asi takto: "Jééééééééééééééj, to je roztomilééééééééééééééé."
Podotýkam, že to bola reakcia na nekvalitnú rozpixelovaná mobilovú fotku, na ktorej bolo vidieť iba červenú mäkku hlavičku čerstvého dieťatka...

Potom som sa ale večer ožrala  z rumu jak sviňa, vypisovala som na FB anglické statusy, písala si s dekadentnými austrálskymi umelcami a ohluchla na pravé ucho a cítim sa zase relatívne ako stará dobrá mizantropická korčuľa!

pondělí 15. srpna 2011

Smrdí tu žrádlo a nejaký fagan mi zašpinil moje tyrkysové uteráky

K prvej časti názvu dnešného príspevku:
Myslím si o sebe (možno naivne), že som tolerantná. Chápavá. Milá. Nápomocná. Empatická.

Ale jedno nechápem.

Prečo niekomu tzv. "smrdí žrádlo".
Prečo, ked´si kolegyňa donesie v menu boxe smažený karfiól s novými zemiačkmi s pažítkou mňam mňam, po tom, ako jedlo dopapá, pootvára všetky okná dokorán (aj v zime, podotýkam) a s ospravedlňujúcim úškrnom nám hovorí, ako ju to hrozne mrzí, že nám zasmradila kancl.

Fuj, smrdí tu cibuľa, cesnak, kapusta, kel, zemiaky, ryža, kura, všetko im smrdí. A tak vetrajú a ospravedlňujú sa, krčia nosíky, krútia hlavou a stále dokola vravia FUJ, smrdí tu žrádlo, ach bóže, daj mi silu.

K druhej časti názvu aneb čo robím cez víkend:
Kolegyňa je údajne hyperaktívna a nemôže cez víkend len tak sedieť doma, bez toho aby niečo urobila (asi ju niekdy nenapadlo, že môže  napr... čo ja viem? Vyliezť z baráku na prechádzku??).
A tak buzeruje deti.
Svoje, cudzie, hocjaké.
A upratuje!!! Ale veľa veľa veľa.
Lebo deti nastriekali na dlážku vodu (viete koľko tam je potom baktérií???!).
A potom boli deti von a keď sa vrátili, utreli si zle umyté ruky (pretože už nesmeli cákať na zem, tak sa s umývaním krotili) do jej TYRKYSOVÉHO UTERÁKU NA TVÁR!!!
Chápete? Do je krásne vypraného nového voňavého uteráčika.
Tak im to musela tým deťom ísť hneď povedať.
Čo ak by sa to stalo zas? Lepšie je takéto veci povedať deťom hneď.

A samozrejme okamžite potom všetko vyprať zase.
A chudera kolegyňa potom musí celý víkend upratovať a prať, vytierať dlážky, utierať vodu z rôznych miest
a sledovať, či si niekto neutrel do jej uteráka nesprávny orgán.
(A že by som jej to priala teda...)


I don´l like mondays.

čtvrtek 4. srpna 2011

A čo je to LOL?

Od rána závažný problém v kancelárii spočívajúci v tom, že Seznam zmenil design. A že minule niečo zmenil aj Facebook a teraz sa nedá nič nájsť.Že slečny tie zmeny rady nemajú.
A teraz musia ísť dole na stránke, aby sa prihlásili na email.
Ale predsa len sa im podarilo z toho Seznamu asi dostať na článok, kde sú vysvetlené internetové skratky, ako jj, nn etc.
A že čo je to LOL?
A čo je to mno?

Tak vravím že mnóóó, to je len také akože nóóó...

A viete ako sa používa Google?
Že si do googlu zadajú google, potom ho nájdu a potom v ňom hľadajú (tak raz za mesiac, aj to doma v kľude a potom o tom hovoria ako víkendovom zážitku: "Ja som bola v sobotu na Googli..."



A viete ako čo najrýchlejšie vyriešiť problém s tlačiarňou, ktorá vám omylom tlačí iba biele stránky??
OTVORIŤ ZÁSUVKU S PAPIEROM, ALE ČO NAJRÝCHLEJŠIE!!
Aby sa náhodou nestalo, že ten papier sa nezasekne a nespomalí prácu všetkých tých chudákov, čo si na tlačiareň tiež niečo poslali.


LOL.

středa 3. srpna 2011

O čom snívajú sliepky?

Keď nemôžu večer spať?
Dneska sa to tu preberá takmer celý deň. Práce veľa nie je a tá kolegyňa, ktorá má vždy dojem, že všetkých zaujíma, koľký zub už narástol jej milovanému synovcovi alebo že ju zase vytočila susedka, keď ju nad ránom nahlas ohovárala pod balkónmi alebo to, že jej bývalý (ktorého občas nosí na rukách lebo je tlstá a dvakrát taká ako on a je to hrozná zábava, nosiť svojho ex v náručí a ešte sa dať pritom vyfotiť, že aha aké HA-HA-HA), tak tá teraz nemôže spávať.
A prečo?
Zamýšľa sa nad životom, nad jeho zmyslom, nad tým ako sa zdokonaľovať, má psychické problémy, lebo sa z nej pomaly ale isto stáva zatrpknutá stará dievka, ktorej radosťou je akurát výber obedného menu a nákup plastových krámov na pieskovisko pre synovčeka (aha, aha, už má ďalší zúbok!) alebo proste chce, aby bol svet lepšie miesto a uvažuje nad adopciu kórejskej siroty?
Nie.
Ona premýšľa nad tým, aké by to bolo, keby bola bohatá a mala by dom a ako by si ho zariadila!
Toto zaujalo aj iné slepičky a začali sa o tom nadšene rozprávať.

"Ja chcem taký ten dom, čo má vlastný plot a bazén, taký ten americký štýl. Už od dvanástich rokov sa mi to páči"
"Mne sa zase páči taký ten štýl, ako je niekedy v časopise, že sú tam drevené stoličky.."
"Myslíš taký ten starý? Že keramické hrnčeky?"
"Nie taký ten, že je to drevené, aj na stenách, také prírodné."
"Aha."
"Ja chcem centrálny vysavač a aby bol ten bazén krytý"
"Ale o tom môžeme iba snívať."


Ha ha ha.

pátek 22. července 2011

Nech žijú naozaj debilné statusy

1. 15 ročné dievča drží za ruku ročného syna. Povieš na ňu, že je kurva... ale nevieš, že ju v 13 rokoch znásilnili.Malej dievčine povieš, že je tlstá... ale nevieš, že jej nadváha je spôsobená vážnou chorobou. Starčekovi povieš, že má akú škaredú tvár... ale nevieš, že sa zranil vo vojne, keď bojoval pre tvoju vlasť!
Daj si to do statusu, ak si proti posmechu!!!!
starček. to je silné.

2. Každý z nás si praje mať nové auto..nový mobil..zhodiť pár kíl...človek, ktorý má rakovinu chce len jednu vec...a to zvíťaziť nad rakovinou..ja viem, že 97% z vás si to nedá na svoju nástenku..ale 3% mojich priateľov áno..Zdieľaj túto myšlienku pre pamiatku niekoho kto zomrel,alebo bojuje proti nej prave teraz...
áno, chcem nové auto, aj mobil by sa zišiel, možno aj pár kíl dole a... čo? ČO? nástenka? rakovina??

3. Nosila som dieťatko pod srdiečkom. Spávala som tak, že mi bábätko spinkalo na hrudi. Bozkávala som mu rany, liečila malinké, zraniteľné srdiečko a celé noci som prebdela pri jeho postieľke. Ale ani teraz by som nespravila inak. Síce moje telo nie je dokonalé, ale keď sa pozriem do zrkadla, vidím tam šťastnú maminu :-) Daj si to do svojho statusu, ak si aj ty pyšná nato, že si mamina:-)
to klameš samu seba, drahá. si škaredá a na decko sa vyhovárať vôbec nie je pekné!

4. Tohoročný Júl má 5 piatkov, 5 sobôt a 5 nedieľ. To sa stáva raz za 823 rokov.Podľa čínskeho Feng Shui to znamená peniažky. Zkopíruj si to do statusu a do 4 dní prídu peniaze. Ten kto neskopíruje, bude bez peňazí
:(

5. Pozor !!!!!! Neotvárajte fotku s dievčatkom, ktoré má desformovanú tvár, JE TO Trójsky kôň (vir), ktorý koluje Na facebooku, dajte si na stenu všetci a nechajte kolovať PROSÍM
desformovaný trójský vir... achjo...

6. CENA PRE SKVELU MAMINKU :) Ked dostanes tuto spravu,okopiruj ju a vloz ju na nastenku 8 zien, ktore si to zasluzia.Ak tento retazec prerusis,nic se nestane,ale mozno neprinesies povzbudenie niektorej priatelke,ktora to prave potrebuje pocut
no comment

7. Predtým, ako ste prišli na svet som Vás čakala...Predtým ako ste sa narodili, som Vás milovala...Skôr ako ste mali 1 hodinu umrela by som pre Vás...Ste zázrak môjho života...! Daj si toto na svoj profil, ak máš dieťa/deti ktoré miluješ viac ako svoj život.
pekné. nemám.

8. Ak máš muža,ktorý ťa v živote podrží ...ktorý možno nieje perfektný,ale pre teba perfektný je...ktorý ťa rozosmeje...je tvoj najlepší priateľ....s ktorým chceš zostarnúť...a ktorému si za toto všetko vďačná...tak si daj tento text do statusu,lebo takých je málo.....ale ja presne takého MÁM
je to chudák. je mi ho úprimne ľúto.

9. Ako rodičia premýšľame o svojích deťoch dňom i nocou. Milujeme ich,aj keď im nikdy nebudeme rozumieť :)l Budeme tu pre ne,aj keď nikto iný nebude. Postavili by sme sa guľke,skočili pred vlak, alebo požiadali Boha, aby si vzal nás miesto nich. Pokiaľ máte radi svoje deti viac než svoj vlastný život, skopírujte toto a vložte do svojho statusu.. ľúúbim ♥ ♥ ♥
ja sa postavím na guľke z takýchto výlevov

10. Tvoja dcéra bude chvíľku držať tvoju ruku, ale celý život tvoje srdce. Je "týždeň dcér", takže ak máš dcéry, ktoré miluješ z celého srdca, tak si to skopíruj na svoju nástenku...
to musí ja bolieť, nie?... 
ftipná poznámka: predchádzajúcich 10 statusov je od jedného úžívateľa FB. Jíma mně podezření že kypí bohatým vnútorným životom.

O sraní (pardón)

Pokladám si zas a znova, denodenne otázku, prečo PREBOHA majú ľudia potrebu hovoriť o tom koľkokrát, ako, kedy a z akého dôvodu navštevujú WC???
Obzvlásť, keď sa jedná o mladé ženy vo veku 20-30 rokov, ktoré so mnou zdieľajú kanceláriu?
Nechajte si to pre seba!
KURVA FIX už.

Ja nemám potrebu hovoriť vám o týchto radostných novinách spojenych s mojim vylučovaním, tak ma toho ušetrite aj vy, prosím.

Náčrt rozhovoru:
"Srala si?"
"Ano."
"A koľko?"
"Veľa!"

"Jana ma velmi tučné hovná, raz som to videla na vlastné oči, ako kus ruky."
"Mišo má tak veľké gule, že si ich vraj pri sraní musí hádzať bokom."

a veľa daľšieho...

Prečo som si ja naivná myslela, že v ženskom kolektíve sa preberá móda a Šeherezáda a maximálne deti, či dve?

Boh žehnaj Šeherezáde.